Barbora je nielen absolventkou psychológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ale aj úspešnou absolventkou stáže. Pracovná stáž jej rozšírila obzory a dnes sa už môže pochváliť tým, že pracuje ako psychologička vo svojom vysnívanom odbore.
Barbora, študovala si na vysokej škole psychológiu. Na základe čoho si si vybrala stáž v danej organizácii? Čo boli pre teba najdôležitejšie faktory, podľa ktorých si sa rozhodovala, kam pôjdeš na pracovnú stáž?
Moje hľadanie stáže začala kamarátka, ktorá ma do toho „donútila“, keďže ja som sa vtedy ešte učila na štátnice. Ak mám byť úprimná, chcela som veľmi pracovať a kedysi aj študovať v Českej republike, takže som si hľadala stáž po celých Čechách. Nevedela som, čo mám od organizácií očakávať, tak som si otvorila Google a písala všetkým organizáciám, ktoré sa zaoberajú psychológiou bez ohľadu na to, v akej oblasti to bolo.
Musím sa priznať, že veľmi málo organizácií mi na moje žiadosti odpísalo. Organizácia, v ktorej som stážovala, mi odpísala na moju žiadosť ako prvá a s veľmi milým, ochotným prístupom, tak bolo jasné, kam pôjdem.
Stážovala si v Národnom inštitúte pre deti a rodinu (NIDAR) v Prahe. Aké bolo tvoje odborné zameranie? Čím bola práca špecifická?
NIDAR je nezisková organizácia, predškolský klub, ktorý navštevujú deti s poruchou pozornosti a aktivity – ADHD. Pracovala som asi s dvanástimi deťmi. Nestážovala som tu na úplne vyhranenej pozícií psychológa. Skôr som bola ako nejaký asistent starostlivosti o tieto deti.
Práve tu som mala prvý raz po škole možnosť vidieť, aký režim deti majú, čo všetko potrebujú, ako ich podporovať a venovať sa im, pretože každé dieťa potrebovalo špecifickú starostlivosť. Snažila som sa veľa pozorovať a naučiť sa nielen z kníh, ale aj prakticky v realite. Zoznámila som sa s diagnostickými materiálmi, s ktorými som v škole nemala možnosť pracovať.
