Začiatku môjho príbehu predchádzalo klasické PED. Neviete čo táto skratka znamená? Jej vysvetlenie je veľmi jednoduché, Post Erasmus Depression – po erasmová depresia. Presne tento pocit ma sprevádzal celý čas, ktorý som strávila doma až do začiatku stáže. Avšak akonáhle som pricestovala do Eskişehiru, všetok stres zo mňa opadol a ja som sa do tohto mesta zamilovala na prvý pohľad.

Hneď na ďalší deň od môjho príchodu ma čakala svadba. Samozrejme NIE moja !! Spomínate si na Merta z prvej časti ? Tak pre vysvetlenie, celý môj pobyt som bola ubytovaná v dome jeho a jeho rodiny. A ako to v Turecku býva zvykom, Turci sú veľmi hrdí na svoju kultúru a tradície, a preto sa rozhodli, že mi ukážu ako to prebieha na tradičnej tureckej svadobnej veselici.

Existujú dva typy tureckých svadieb – prestížna s množstvom jedla, ktorá väčšinou trvá jeden deň aj spolu s obradom (podobná našej svadbe) alebo jednoduchšia, bez jedla a obrad býva na ďalší deň ráno.  Rodiny sa najskôr zabávajú a až nasledujúci deň majú snúbenci oficiálny obrad. Ja som absolvovala obidva typy svadieb avšak, čo ma na každej z nich zarazilo, bol čas, do kedy svadba trvala. Zábava sa totižto na tureckej svadbe končí cca o 23 hodine večer. Ak sa pýtate aký bol môj nasledujúci deň po ,,prehýrenej” noci, tak či veríte alebo nie, ďalšia svadba a opäť v rovnakom duchu. Musím sa priznať, že tanec a hudbu milujem, avšak naučiť sa ,,vlniť” na ich tradičné pesničky bol aj pre mňa ťažký oriešok, ešte k tomu keď vás pozorujú  oči všetkých rodinných príslušníkov.

Po kultúrnom šoku (avšak stále to nebol ten najväčší kultúrny šok) ma čakal prvý deň v Office. Stáž som absolvovala na Anadolu University v International Affairs Office, preložené do slovenčiny na univerzite v kancelárii, ktorá sa zaoberala príchodom zahraničných Erasmus študentov.

Na úvod musím povedať, že tu prevládala naozaj medzinárodno – turecká atmosféra a všetci pracovníci, ktorí sa venovali Erasmus+ programu ovládali angličtinu na vysokej úrovni. Dostala som stôl aj s počítačom, ale veľmi rýchlo som pochopila, že najväčšia náplň mojej práce nebude zrovna administratívna. Dokumenty, ktoré sa  v kancelárii pripravovali pre študentov boli v turečtine, a to najmä kvôli úradom, ktoré bolo treba obehať pred začiatkom semestra. Samozrejme papiere alebo úlohy, ktoré nebolo treba spracovať v turečtine som už riešila ja. No najmä som bola zapojená do organizačných aktivít. Pre prichádzajúcich študentov sme počas prvého týždňa pripravili tzv. Orientation week – Orientačný týždeň. Ten slúžil na spoznanie mesta, okolia, univerzitného kampusu, zoznámenie sa medzi sebou. Absolvovali sme spoločne pravé turecké raňajky– slovné spojenie, ktoré je nemožné si nezamilovať. V tomto prípade naozaj platí staré známe, lepšie raz vidieť ako stokrát počuť.  Taktiež aj večera, ktorá patrila k vrcholu prvého týždňa, bola nezabudnuteľná – výborné predjedlo, úžasné hlavné jedlo, jemná a chutná rakı (tradičný, turecký, anízový, alkoholový nápoj), živá hudba, brušné tanečnice a zábava do neskorého večera.

Na univerzite výborne fungovala ESN organizácia, ktorá sa venovala erasmákom na 100%. Pravidelne sme pripravovali rôzne akcie, výlety no najviac populárne boli tzv. flat party, ktorých sa nemohol zúčastniť nikto iný okrem erasmákov alebo organizátorov. Tieto eventy slúžili na vytvorenie priateľstiev, ktoré aspoň podla instagramových storiek fungujú aj dodnes.

Jednoducho povedané, Eskišehir je ako stvorený pre študentov a najmä pre erasmákov, ktorí si tento typ výmenneho pobytu vyberajú aj kvôli zábave. Nachádza sa tu množstvo barov, diskoték , klubov a vy si ani neuvedomujete, že ste v moslimskej krajine. Prevažná časť študentiek v tomto meste chodí na párty viac vyzlečené než oblečené a chalani sú typicky upravení a prevoňavkovaní. Avšak čo ma veľmi prekvapilo je ich správanie. Väčšina z nich sú neskutoční gentlemani k svojim priateľkám  a nevynechajú jedinú príležitosť aby ju pohladili, odsunuli stoličku, podržali dvere alebo priniesli kabát. Na Slovensku ma všetci strašili ako si budú chlapi ku mne dovoľovať a musím si na nich dávať pozor, pretože som modrooká blondína, no opak bol pravdou. Zaujímavá som pre nich bola, avšak NIE pre nich znamenalo NIE. Domáci ľudia sú k vám veľmi priateľskí, pohostinní  a aj keď množstvo z nich nehovorí po anglicky. Jednoducho vám ponúknu čierny čaj a ľady sú prelomené. Čierny čaj tu skutočne nalievajú na hektolitre a popíjajú ho naozaj typickým spôsobom: v maličkých pohárikoch, usŕkavaním a za horúca.