Napísali sme našej bývalej stážistke Petre, či by sa s nami mohla podeliť o svoje skúsenosti zo stáže. Súhlasila,a tak vám prinášame tento naozaj zaujímavý rozhovor. Má totižto celkom neobvyklý začiatok. Petra sa na stáž dostala až na tretí pokus. Prečo? Na dôvod sme sa jej opýtali hneď na začiatku.

Petra, stáž, na ktorej si bola, ti vyšla až na tretí krát. Čo sa stalo?

Ja som mala na začiatku dohodnutú stáž v Slovinsku, kde som už mala všetko zabezpečené. Veľmi som sa tam tešila a aj s firmou, kde som mala pracovať, som mala  veľmi dobrú komunikáciu. 5 dní pred odchodom, kedy som už mala všetko zariadené, sa mi ozvali z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Ríme. Predtým som ich oslovila o možností stážovať tam, ale bez výsledku, preto som to brala za bezpredmetné. Pred cestou do Slovinska mi však oznámili, že majú voľné miesto, či mám ešte záujem. Rím bol môj sen, preto som neváhala a súhlasila. Stáž v Slovinsku ma mrzela, ale aj majiteľ firmy to chápal a ja som znova začala celý proces vybavovania stáže odznova. Keďže som v tom čase už bola absolventkou, pre veľvyslanectvo to bolo problém. Vtedy totižto mohli prijať len študenta. To mi však oznámili až po tom, čo som mala zrušenú stáž v Slovinsku a vybavené papiere do Talianska. Tak som si opäť začala hľadať stáž. Nakoniec ma zaujala firma v Bruseli, kam som aj na 4 mesiace vycestovala.

Išla si teda nakoniec do Bruselu, čo si tam konkrétne robila?

Pracovala som vo firme, ktorá zastrešovala firmy mimo Európskej únie a pomáhala im s expanziou na európsky trh ako ich splnomocnený zástupca. Ja som na začiatku pracovala na oddelení databázy, kde bolo potrebné nahrávať do internej databázy rôzne dokumenty, certifikáty. Ešte na začiatku ma presunuli na iné oddelenie, ktoré malo na starosti vzťahy so zákazníkmi, ich telefonickú a emailovú komunikáciu.

Našla si si stáž sama, alebo si využila databázu od WorkSpace?

Využívala som databázu Erasmusintern.net, kde sa dá pekne selektovať a filtrovať. Taktiež som si tam vytvorila profil, nahrala som si svoje CV a uviedla úroveň jazykových schopností. Potom som si podávala žiadosť na konkrétnu ponuku, ktorá ma zaujala, poprípade som doložila motivačný list. Potom sa firmy ozvali a dohodli sa na ďalšom postupe.

Aký bol tvoj výberový proces pri firme z Bruselu?

Po tom, čo som podala žiadosť na danú ponuku, som mala telefonický rozhovor, ktorý trval asi 15-20 minút. Pýtali sa ma hlavne na moju motiváciu, čo od práce očakávam a zaujímala ich moja úroveň angličtiny. Pár dní na to mi poslali email, že mi ponúkajú miesto.

Akých si mala kolegov? Vychádzali ste spolu dobre?

Vo firme bolo asi 50-60 zamestnancov a asi 20 rôznych národností. Ostatní stážisti boli z Grécka, Portugalska, Talianska, zo Španielska. Bol to naozaj medzinárodný tím. Vychádzali sme spolu veľmi dobre. Išli sme spolu napríklad na výlet cez víkend do Amsterdamu a mali sme aj večeru u nášho Talianského šéfa. Ten nám prichystal večeru u neho doma a my sme priniesli rôzne produkty, ktoré boli u nás doma typické. Bola to taká International party dinner. ?

A čo ubytovanie? Ako si sa k nemu dopracovala?

Ubytovanie som hľadala na Facebook-u, kde som sa pridala do rôznych skupín. Mala som viacero telefonátov, nakoniec sa mi podarilo zohnať si izbu v bruselskom dome. Jeden chalan si hľadal za seba náhradu a čo bola naozaj náhoda, majiteľka domu bola Slovenska. I keď mala viacero záujemcov, rozhodla sa nakoniec pre mňa. Lokalita bola pre mňa dôležitá, a tento dom sa nachádzal v krásnej, bezpečnej štvrti, asi 20 minút električkou do práce.

Akých si mala teda spolubývajúcich?

Spolubývajúci boli naozaj skvelí a doteraz som s nimi v kontakte. Na začiatku tam bývala ešte jedna Slovenka, Fínka, Nemec, Talian. Neskôr sa ľudia vymenili, ale veľmi sme si sadli. Boli sme si veľmi blízky aj vekovo, a všetci sme tam boli na stáži. Po práci sme si spoločne urobili večeru a rozprávali sa. Po stáži sme mali aj stretnutie v Taliansku a spolubývajúca z Talianska sa naopak chystá na Slovensko. Inak sme v telefonickom kontakte a máme aj skupinu na Facebook-u. Cez víkendy sme spolu často chodili von.

Ako si vnímala podporu zo strany WorkSpace?

Vždy ma 100% podporili, aj pri zmenách, ktoré na začiatku prebiehali. Nemala som problém ich osloviť, či už e-mailom, alebo telefonicky, vždy mi rýchlo odpovedali a poskytli mi informácie.

Ako si sa dozvedela o WorkSpace?

Dozvedela som sa o tom cez moju univerzitu, cez koordinátorku na fakulte. Taktiež aj moja sestra bola cez WorkSpace na stáži vo Viedni vo firme, kde dodnes pracuje.

Vystačili ti financie, ktoré ti boli poskytnuté?

Veľa prostriedkov som čerpala aj z „vlastného vrecka“. V Bruseli sa cena za izbu pohybuje okolo 500€, 200€ mi dávala firma ako „vreckové“ a taktiež sme mali príspevok 49€ na električenku. Vystačiť zo samotného grantu je ťažké.

Ako hodnotíš tvoje jazykové znalosti pred a po stáži?

Predtým som s angličtinou nemala žiadne problémy. Bola som aj na Erasmus programe v Taliansku a keďže som študovala medzinárodné vzťahy, angličtinu sme mali aj na škole. Okrem toho som sa učila španielčinu a taliančinu, čo som aj v Bruseli vďaka mojim kamarátom využila.

Máš nejakú zaujímavú príhodu, ktorá sa ti stala?

Vďaka majiteľke domu, v ktorom som bývala, som sa dostala na exkurziu do Európskeho parlamentu. Organizovala zájazd Slovenských vysokoškolských študentov do Európskeho parlamentu, a zhodou okolností sa im uvoľnilo jedno miesto. Zavolala teda mňa a ja som mala tú príležitosť vidieť rokovaciu sieň, či zúčastniť sa na diskusii s poslancom Štefancom.

Ako by si zhodnotila celkový prínos stáže?

Človek si vytvorí pracovný návyk, naučí sa robiť v tíme a robiť kompromisy. Veľmi mi to pomohlo aj v businesse angličtine, v komunikácii s klientmi a podobne. Mať takúto skúsenosť je skvelé.

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.

Rozhovor pripravila: Alexandra Horváthová