Veľa ľudí má strach vycestovať na Erasmus stáž bez kamarátov a známych. To často býva aj dôvodom, prečo sa niektorí na stáž vôbec neprihlásia. Tí, ktorí však svoj strach prekonali a odišli do inej krajiny úplne sami, hovoria o tom, aké to bolo skvelé rozhodnutie. Prečo vycestovať do zahraničia osamote a ako premôcť strach? O tom píše v článku naša bývala stážistka.

Na Erasmus stáži som bola viackrát. Najprv so spolužiačkou a potom sama. Obe skúsenosti boli iné, plné zážitkov, skvelých chvíľ, ale odkedy som okúsila, aké je to cestovať sama, už sa nebojím a išla by som do toho zas. Cestovanie s kamošom, alebo s niekým známym má svoje výhody, ktoré ja občas hodnotím aj ako nevýhody (podľa toho, z akého uhla pohľadu sa na to pozeráte). S mojou kamoškou, s ktorou som bola prvý krát na stáži v zahraničí, sme si navzájom po celý čas pomáhali. Spolu sme si urobili checklist papierov, ktoré potrebujeme, sledovali sme novinky, informácie, a takisto sme spolu hľadali firmu, do ktorej sme chceli ísť stážovať. Aj pri hľadaní ubytovania to bolo oveľa jednoduchšie.

Neskôr som sa rozhodla ísť na stáž sama. Okolnosti to dokonca zariadili tak, že aj v meste, do ktorého som išla, neboli žiadni Slováci a Česi (samozrejme, okrem zopár turistov, ktorí sem prišli na pár dní). Proces vybavovania stáže bol v porovnaní s mojou predchádzajúcou situáciou o niečo náročnejší a to hlavne preto, že všetky vybavovačky a hľadania som musela robiť úplne sama. Potom som však zistila, že to nie je vôbec hrozné. Ak som si nebola istá nejakými formálnymi vecami, zavolala som do WorkSpace, alebo napísala môjmu koordinátorovi do školy, a tí ma vždy usmernili.

Z môjho pohľadu bol najväčší rozdiel v komunikácii s firmou, kde som pracovala. Ešte pred prvou stážou, moja angličtina na tom nebola najlepšie. Vedela som veľa vecí, ale bála som sa rozprávať. Keď som bola na stáži s kamarátkou, zlepšilo sa to, ale aj tak som mala „vnútorný blok“. Vedela som, že ak náhodou niečo nebudem vedieť, tak to kamoška povie za mňa. To sa ale zmenilo, keď som išla do firmy sama. Bola som nútená rozprávať aj napriek tomu, že som robila veľa chýb. A ak som si nevedela spomenúť na slovíčko, musela som to nejako opísať. A vôbec to nebolo také zlé, ako som si predstavovala. Moje jazykové znalosti sa viditeľne zlepšili a hlavne som sa stala oveľa sebavedomejšou v rozprávaní v cudzom jazyku. Okrem toho, že som viac komunikovala s firmou, takisto som viac komunikovala so svojimi kolegami, viac som sa snažila zapájať do konverzácie a vytvárať si priateľstvá.

Vďaka tomu, že som na stáž išla sama, zariadila som si program podľa seba a nemusela som sa nikomu prispôsobovať. Naučilo ma to samostatnosti, zodpovednosti a takisto som nabrala odvahu riešiť veci sama a nespoliehať sa stále na ostatných. Skutočnosť, že som cestovala sólo, mi umožnila len tak vypnúť a na nič nemyslieť. Ale aj naopak, mala som čas premýšľať nad dôležitými vecami.

Odkedy som cestovala takto sama, nebojím sa ísť znovu. Nie som osamelý typ, mám rada spoločnosť a práve to je na sólo cestovaní krásne. Vždy stretnete kopu ľudí a budete mať milión zážitkov.